Môj otec, môj pán učiteľ

Na slovenskej dedine počiatku minulého storočia, ku ktorým patrili Jelšovce,  boli obvykle dôležité tri osobnosti: pán farár, pán notár a pán učiteľ, môj otec bol ten tretí z nich, čo do dôležitosti pre  kultúru obce asi prvý. Výnimočne sa našiel ďalší, veľký statkár alebo podnikateľ, v našom prípade majiteľ neďalekého  mlyna a miestnej elektrárne. Tešil sa všeobecnej úcte, keďže bol okrem iné majiteľom auta, jediného v širokom ďalekom okolí, Aerovky zvané cililink.

 Otec bol pedagóg na pravom mieste, ktorý, ako to bolo v prvej polovine minulého storočia skoro pravidlom,  vzdelával nielen svojich žiakov, ale celú obec, ako zbormajster, divadelný režisér, milovník národopisu, ale aj nadšený propagátor myšlienky družstevníctva, spoluorganizátor pozoruhodného miestneho spotrebného a úverového družstva. Do roku 1945 pôsobil na Slovensku v prevážne maďarskej obci kedysi pomenované Jagerseg, ktorú neskoršie premenovali na Jelšovce. Po tomto roku prešiel na malú jednotriedku v pôvabnej dedinke Považia, na Modrovej. Dovoľte mi, aby som ako pamätník doby jeho pôsobenia v týchto obciach, jeho syn i žiak, dokumentoval túto dobu textom, aj dnes  už historickými obrázkami. Dokladajú, akú úlohu zohrával kedysi na dedine všestranný učiteľ. 24. januára 2011 uplynulo 112 rokov od jeho narodenia.

Ako to všetko bolo, dozviete sa z článku Moj otec+.doc